Crussis E-Atland ma prekvapil. Nebýva to často, kedy je možnosť spraviť dlhší výlet na poriadnom ebajku z ponuky. Keď ich vybalím z krabice a poskladám, mám pre ne maximálne tak desať minút jazdy, aby sa prípadne prejavili nejaké vrodené chybičky z výroby. Tento krát sa však podarilo vybrať sa aj ďalej a takto nejako som (do)padol.
V rámci podmienok na uplatnenie záruky na ebajky Crussis je potrebné absolvovať záručnú prehliadku. Do troch mesiacov od kúpy, alebo do 150 najazdených kilometrov – podľa toho, čo nastane skôr. Pred pár dňami prišiel zákazník na záručnú prehliadku s modelom Crussis E-Atland. Motor Bafang 500, 12 stupňová prehadzovačka Sram, Shimano brzdové kotúče, 27,5 palcové kolesá a 17″ rám. Príjemný bicykel pre človeka s mojou výškou – lepší slovenský podpriemer, cca 178cm.
Zákazník je s bicyklom spokojný, podľa svojich slov „nadmieru“, má však dva problémy. Prvý je mi dobre známy – praskanie v strede, akoby v pedáloch alebo v strede. Prejavuje sa to pri zábere. Je to častý problém, nič sa nepokazilo, len vo výrobe zvolili nový postup a bla bla bla, nebudem vás s tým zaťažovať, proste som vedel, o čo ide a riešenie mi po zatvorení obchodu zaberie v servisnej dielni asi hodinu.
Druhý problém ma zaujal viac. Zákazník povedal, že pri dlhšej trase mu bicykel začne divne pískať. Pískanie mi nevedel veľmi presne opísať, vraj to nemalo vplyv na funkčnosť bicykla, ale bolo to otravné a išlo to akoby zdola od motora. Problém je, že sa to prejavilo po dlhšej trase, cca po 40 kilometroch.
Dohodli sme sa teda, že bicykel si vezmem do parády, praskanie v strede vyriešim ako prvé, ale aby som vyriešil neznáme pískanie, musím na bicykli urobiť nájazd aspoň tých 40km. Všetko sme si dohodli, zákazník si na bicykel ešte vyžiadal bočný stojan a rohy, a povedal, že bude týždeň mať iný program, než je bicyklovanie, takže sa nemusím ponáhľať. Prebral som si bicykel pod svoju správu.
Vraciam sa do predajne a premýšľam, aké očakávania asi mať od tohto konkrétneho modelu. Po pár hodinách zatváram predajňu a vraciam sa na centrálu, kde máme servis. Prvý večer riešim praskanie v strede, pátranie po pískaní plánujem do okna jedného z nasledujúcich večerov.
O dva dni pomiznú nechutné horúčavy a ja zatváram predajňu na Továrenskej 8 v Zlatých Moravciach presne o piatej, aby som čo najskôr vyrazil na testovaciu jazdu, počas ktorej budem čakať a dúfať, že budem vedieť skákať tak, ako bude bicykel pískať. 🙂
Kontrola bŕzd, vloženie plne nabitej batérie, vybratie zbytočností z vreciek a ide sa. Vysadám na 17″ rám Crussisu E-Atland a ako trasu volím štátnu oboru v Hostianskej doline. Po dni výdatných letných zrážok sa chcem vyhnúť lesným cestám plným blata a prachu, ale zároveň sa chcem vyhnúť aj premávke. Predajňu opúšťam s miernym sklzom až okolo 17:45. Mierim po Továrenskej v smere na Topoľčianky, držím sa mimo hlavnej cesty na chodníku, ktorý však vedie len po hotel a ďalej skúšam ísť po krajnici.
Nový asfalt a zatiaľ chýbajúce čiary je kombinácia, ktorá vyvoláva zmiešané pocity. Po novom asfalte sa ide fajn, ale nikto presne nevie, kde už je krajnica a kde je ešte miesto pre všetky tie dymiace kamióny a autá. Navyše si uvedomujem, že idem po ľavej strane v protismere a zase až tak dobrý nápad to asi nebol.
V Žitavanoch našťastie začína cyklochodník, tak sa presúvam naň a na chvíľu zastavujem. Najskôr si vyzliekam bavlnené tričko, lebo síce nie je úplne horúco, ale ako zimomilný jedinec musím tričko dať skrátka dolu. A tiež nulujem počítadlo kilometrov.
Topoľčianky obchádzam po Dlhovského ulici, odkiaľ prechádzam rovno na odbočku na Hostie a ťahám s pomocným motorom zapnutým na plný výkon. Hostie prechádzam ešte bez trička, ktoré si obliekam krátko po opustení Hostí a vojdení do tunela stromov popri potoku.
Rýchlosť udržiavam na úrovni mierne pod 25km/h, aby bol motor stále v zábere. Motor Bafang na bicykli E-Atland ide bez jediného zaváhania, a zatiaľ aj bez podozrivého pískania, na ktoré s malou dušičkou čakám, lebo sa mi dnes naozaj nechce.
Míňam bránu do štátnej obory a prvú studničku pána Filandu pod Dubovom využívam s pokorou a vďakou za jeho prácu. O pár kilometrov ďalej je od neho studnička na prameni Žliabok, ktorú však teraz nevyužijem a tesne pred ňou to stáčam doprava, kde je strmšie stúpanie. V nádeji, že náročnejšie stúpanie motor donúti „zapískať“ skôr. Na displeji sa dá priebežne okrem rýchlosti sledovať aj údaj o tom, koľko wattov motor dodáva v reálnom čase. Hodnota pri strmých stúpaniach mierne stúpa nad hranicu 250w, ale moje nohy stále akoby ťahali naprázdno. Je za mnou zhruba 19 kilometrov, zhruba trištvrte hodinka, žiadna únava, žiadne zadýchanie, žiadne potenie, a žiaľbohu, ani žiadne očakávané pískanie. Aj keď teraz asi chvalabohu že žiaľbohu.
Po dvadsiatom kilometri míňam Filandovu studničku Malá hlboká, ktorá má zo všetkých suverénne najstudenšiu vodu v celej obore. Na vrchole stúpania čaká vrstevnicový presun až ku Krížnym cestám, kde sa cesta začína zvažovať smerom nadol, popod Sokolec až k Husárke.
Mierne si pribrzďujem, aby bol motor Crussisu E-Atland v silnejšom zábere a aby som neprekročil rýchlosť 25 km/h, pri ktorej sa motor z legislatívnych dôvodov automaticky vypína.
Po 24-tom kilometri začína tá pravá zábava. Motor už nepomáha, na najťažšom prevode šliapem dolu kopcom, čo to dá. Nedávna ťažba hospodárskeho dreva zanechala na peknom asfalte hromadu drevenej drte, preto to nie je úplne ono. Ale pod obrátkou pod Penhýbľom je cesta len s troškou zvyškov posypového štrku, takže to túrujem dolu k Husárke, aby som ušetril čas.
Plne sústredený na rovnováhu a šliapanie do pedálov, priebežne kontrolujem rýchlomer, ktorý sa prehupuje cez 58km/h. V jedinej pravotočivej zákrute to tlačím na maximum, keď zrazu spopod konárov registrujem, že oproti mne ide v protismere cyklista, ktorý si to veselo dáva na Angličana, po ľavej strane. Inštinktívne odklápam náklon bicykla aby som sa dostal do protismeru a vyhol sa mu. Stred vozovky je po včerajších zrážkach plný piesku a listov, tak to tlačím až na ľavý okraj cesty, kde je ďalší nános lístia. Chcem sa za každú cenu vyhnúť brzdeniu v náklone a podšmyknutiu kolies, tak mi neostáva nič iné, len sa v zákrute vyrovnať a nechať sa zapichnúť do náletového lesného porastu popri ceste. Naplno sa opieram do bŕzd, aby som hustotu kríkov a tŕňov pocítil pri čo najmenšej rýchlosti, hoci to veľa nepomáha, lebo na vrstve lístia a blata to bohvieako nebrzdí.
Sranda je, že v takto stresujúcej chvíli dokážem periférne do detailu vnímať, ako sa v protismere idúci cyklista tvári, ako zastavuje, zhrozí sa nad tým, na čo sa díva a z úst sa mu vyderie zdesený výkrik, keď vidí, ako si moje telo razí tunel hustým porastom černíc, šípok a bučiny.
V duchu sa mi žiada na toho muža kričať príšerné obscénnosti, no brzdí ma vedomie, že sám som ešte pred hodinou šiel v protismere hneď v úvodnom kilometri svojej jazdy, tak sa len počas tohto očarujúceho okamihu už len modlím, aby sa nejakým zázrakom nič nestalo aspoň bicyklu za dva a pol tisíca, ktorý nie je môj.
Ihneď po zastavení, po krátkom, ale za to intenzívnom a patrične vulgárnom prejave si rátam všetky kosti, vyliezam aj s bicyklom z hlbokých kračín späť na cestu, kde na mňa hľadí tvár muža, ktorému by sa krvi nedorezal. Svoj bicykel drží v zlovestnom kŕči a jeho biele hánky doslova svietia. Jeho pohľad navodzoval dojem, že práve videl godzilu, ale nemám čas ho detailne skúmať, lebo okamžite kontrolujem každý milimeter bicykla.
Rýchlo zisťujem, že moje modlitby boli operatívne vyslyšané a na bicykli naozaj nejakým zázrakom nenachádzam ani škrabanec. Žiadna osmička, žiadne odery, škrabance, ani poškodenia. Jediné škrabnutie je na pravom rohu, ktorý som namontoval na bicykel ešte v servise. Padá mi kameň so srdca, oprašujem bicykel od lístia a posekaných vetvičiek, a s úsmevom nadväzujem kontakt s chlapíkom, ktorý tam ešte vždy stojí ako soľný stĺp a nedokáže sa nadýchnuť.
– Nestalo sa ti nič?, pýtam sa ho na odľahčenie a strhávam zo seba zvyšky vegetácie. Dobre je, evidentne sa znova rozdýchal a bolo vidieť aj z tej pár metrovej diaľky, že ho konečne oblial ľadový pot. Aj hánky mu z neprirodzene bielej farby mierne zružoveli a spravil pár nemotorných krokov smerom ku mne.
– Nie, a tebe? Prepáč ja som mal ísť asi po pravej strane, kokce a prezerá si ma, ako by fakt videl godzilu a akoby som tou godzilou bol ja.
Nasleduje krátky smalltalk, chlapík začína po dvoch odpovediach z hlboka dýchať a ja sadám naspäť na Crussis E-Atland a pokračujem v jazde. Kde-tu ešte zo mňa odpadne zvyšok vetvičky či hmyzu. Pod Husárkou už bicykel opäť udržiavam pod hranicou 25km/h aby bol motor znova v zábere. Zastavujem sa na studničke Žliabok, kde si vychutnávam príjemnú chuť tohto prameňa a zamýšľam sa nad tým, ako je možné, že v rámci jednej doliny sú studničky s tak odlišnou chuťou vody. Neprichádzam na odpoveď a tak nasadám na bicykel a pokračujem až späť do firmy.
Počítadlo vzdialenosti ukazuje 47 kilometrov a trvalo mi to presne dve hodiny. A to počítam aj dve studničky a jeden prelet krovinou. Batéria má po odstavení bicykla v dielni stav 60%. Crussis E-Atland tak ponúkne aj celodenný výlet bez väčšej námahy pre tých, ktorí už kondičke dali pusu na rozlúčku.
Ani po vyše 40 kilometroch sa žiadne pískanie od motora neprejavilo. Som rád, že zákazník dostane bicykel, ktorý mu len tak pískať nebude, na druhej strane vo mne ostáva zvedavosť a záujem o tento problém.
Na druhý deň ráno kontaktujem zákazníka, ktorý o chvíľu prichádza po bicykel. Skontroluje si odstránenie praskania v pedáloch a teší sa, keď mu vysvetľujem, že nejde o žiadny rozbitý či zlomený diel, ale len o drobnosť, ktorú vo výrobe nedomysleli. Netýka sa to len modelu Crussis E-Atland, ale aj ďalších. Žiadna katastrofa. Bočný stojan je namontovaný, rohy takisto, ale tie idú na môj účet, keďže boli škrabnuté.
Delím sa s ním o podrobný opis môjho extatického zážitku, na čom sa úprimne zabáva a na oplátku sa delí o svoje podobné zážitky aj on, na ktorých sa zabáva ešte viac. Veľmi príjemné osvieženie v práci, lepšie ako zmrzlina v horúčave.
Dohodli sme sa, že pokiaľ sa pískanie objaví znova, pokúsi sa to zákazník natočiť na mobil, a príde k nám znova.
Svojim starším synovcom (10 a 7) stále vysvetľujem, že ako chlapci majú cez letné prázdniny najdôležitejšiu povinnosť – každý deň prísť aspoň k jednej novej modrine. Chrasta sa počíta za tri dni, zlomenina za tri týždne. Premýšľam trochu, ako im budem rozprávať tento príbeh, ale aj táto skúsenosť ma utvrdzuje v tom, že do každého cyklopríbehu nevyhnutne patrí aj helma.
Elektrobicykel Crussis E-Atland si môžete prísť pozrieť aj ku mne na predajňu, prípadne si ho objednajte online na našom novom e-shope.
Jazdite opatrne 🙂
